Kde bolo, tam bolo...

... sa raz varila neznáma sladká hmota. Romana vtedy ešte netušila, že ide o zrod cukrovinky, ktorá za pár rokov vyčarí úsmev toľkým ľuďom. Miešala rozvar vareškou a priala si, aby bol výsledok chutný.
Keď dovarila, naliala hmotu do formičky dinosaura. Nechala vychladnúť a vyklopila obrovský cukrík do papiera na pečenie. Potom zavolala na veľkolepú ochutnávku svoju dcéru Klaudiu a jej kamošku Macku, ktoré sa hrali hore v izbe. Obom „pokusným králikom“ sa na tvári rozlial úsmev hneď, ako to ochutnali.

„Chutí to trochu ako lízanky z jarmoku! No je tam ešte niečo navyše...“ hovorí Macka.

„Okrem cukru je tam totiž aj med,“ vysvetlila Romana, „chutí vám to? Myslíte, že to môžem potom skúsiť aj niekde predávať?“

Naše blažené tváre boli dostatočná odpoveď. A tak, s malou dušičkou, no veľkými plánmi vznikla prvá medová cukrovinka. Nevyzerala, a ani nechutila tak, ako dnešné beeLOL lízanky. Receptúra bola v plienkach, a bolo ju treba všemožne zdokonaľovať. No hlavné ingrediencie sa odvtedy nezmenili – voda, cukor, med a hlavne odhodlanie priniesť na trh zdravšiu alternatívu maškrtenia.