Ako Zarka a Darka privítali jeseň

Ako Zarka a Darka privítali jeseň

Leto skončilo a bežné dni dvoch včelích kamarátok sa zmenili spolu s počasím. Kvietkov rýchlo ubúdalo, vonku bolo chladnejšie a občas sychravo. Zarke ani Darke sa nechcelo chodiť von, omnoho radšej trávili čas v teple domáceho úľa. Na jeseň sa však všetky včielky začínajú správať inak. Namiesto usilovného bzukotu po okolitých lúkach sa venujú údržbe úľa. Z posledných zvyškov nektáru si robia zásoby na zimu a zútuľňujú svoj domček tak, aby v ňom prečkali zimu v teple a bezpečí.

Zarka s Darkou sa v jeden deň rozhodli, že túto jeseň chcú poňať inak. Neposednej a akčnej Zarke nevyhovovala jesenná nuda, zatiaľ čo tichej a starostlivej Darke zase prišlo smutno, že zvnútra úľa sa nemôžu kochať toľkými krásnymi farbami, ktoré sa vonku striedajú. Preto sa obe rozhodli, že si úľ vyzdobia a vnesú doňho trochu správnej jesennej nálady.

„Navrhujem, aby sme sa rozdelili a večer sa tu stretli s tým, čo nájdeme,“ Zarka už proaktívne vymýšľala, čo obe podniknú.

„Dobre. Ja asi pôjdem najprv dolu k ľuďom do dedinky, tam som videla, že pestujú tekvice,“ Zarka sa začudovala, načo sú Darke tekvice, no rozhodla sa, že to nechá tak.

„Ako chceš, ja pôjdem zase do lesa, videla som tam pod pníkom veľa pavučín,“ Darke sa hneď nezdalo, načo budú Zarke pavučiny, no tiež sa rozhodla, že to nechá tak.

A tak sa kamarátky vybrali na opačné smery. Darke sa v dedine veľmi darilo. Hneď v prvej záhradke, v ktorej zbadala krásne oranžové, žlté aj zelené tekvice, natrafila na malého chlapčeka. Ten sa jej hneď prihovoril a načahoval k nej rúčku.

„Ahoj, včielka,“ Darka sa usmiala, no uhla sa mu, aby ho náhodou nepoštípala, „to si bola určite ty, kto nám tak pekne opelil záhradku. Pozri, koľko máme jabĺčok a hrušiek, a aj týchto tekvíc!“

Štebotal jej detským hláskom. Darka sa hanblivo začervenala, ešte že to nemohol vidieť. Nebola to samozrejme len ona, kto sa postaral v tejto záhradke o kvietky, no chvála sa jej páčila. Určite o nej povie ostatným v úli. Nechala chlapčeka hrať sa, aby ju nepriviedol ešte do väčších rozpakov, a začala zbierať to, po čo prišla. Hryzadielkami odobrala malé kúsky krásnej oranžovej tekvičky, a vrátila sa ešte po úlomky zo suchých farebných lístkov, ktoré sa už začali tvoriť na stromoch aj pod nimi. Nezabudla zájsť ani ďalej k poliam, kde našla pár vlasov z kukurice, aby na ne lístky navliekla a spravila pekné girlandy.

Zarka v lese tiež nezaháľala. Jej prvá cesta viedla, podľa plánu, k starému pníku. V jeho tmavej bútľavine našla sedieť veľkého čierneho pavúka.

„Haló, pán pavúk?“ oslovila ho zdvorilo, aby ho zobudila. Chlpatý tvor pomaly otvoril svojich osem očí, a hoci bola Zarka nebojácna, prešiel jej po chrbte mráz.

„Áno? Čo by si chcela?“ rozospato jej odpovedal.

„Myslíš, že by si mi mohol pomôcť s halloweenskou výzdobou u nás v úli? Potrebovala by som niekoľko tvojich pavučiniek,“

„Si veľmi nebojácna, včielka, že si sa rozhodla prísť až sem...a sama. Vezmi si ich, koľko potrebuješ. Ale daj si pozor na svoje krídelká. Keď sa do pavučín zamotáš, možno budeš moja večera!“

Zarke klesli tykadlá a pritisla si krídelká bližšie k telu. Asi sem nemala tak ľahkovážne chodiť bez kamarátky. Dala si veľký pozor, opatrne si nazbierala niekoľko chumáčikov a trielila naspäť do úľa.

Darka si so svojou úlohou dala načas a keď sa na sklonku dňa vrátila, vítali ju včielky s propolisom pomaľovanými tvárami. Jedna mala tvár ako strašidlo, druhá ako rozkošný zajačik.

„Čo to robíte?“ čudovala sa.

„To Zarka. Všetkým včielkam, ktoré chcú, maľuje na tvár masky. Povedala, že oslavujeme Halloween!“

Začudovaná Darka vošla do úľa. V každom rohu našla malý chumáč pavučinky a pomaľované aj vyobliekané včielky v najrôznejších kostýmoch tancovali, popíjali nektár a smiali sa. Len čo našla pohľadom svoju kamarátku, už k nej trielila.

„Čo povieš, to je jeseň, no nie?“ vítala ju Zarka v kostýme ducha.

„Myslela som, že si to tu chceme zútulniť, a nie sa všetky vystrašiť!“

„Ale čo si, veď je to zábava. Pozri, tamtá včielka je namaľovaná ako šašo! A čo si ty priniesla?“

Darka sa musela zasmiať na kamarátkinej veselosti. „Ja mám jesenné lístie a kúsky tekvice, asi každá z nás mala trochu inú predstavu o tom, ako sa víta jeseň,“

„Ešte, že sme sa ráno rozdelili! To znamená, že teraz si užijeme strašidelnú párty a zajtra zase pokojný jesenný deň plný farieb. Myslím, že to ocení celý úľ,“ Zarka žmurkla na kamarátku a pochválila ju za to množstvo dekorácii, ktoré priniesla.

Jej slová sa naplnili. Večer plný zábavy, masiek a strašidiel si užil celý úľ – dokonca aj Darka. No mnohí boli veľmi vďační, keď sa na druhý deň zobudili do krásne vyzdobeného, farebného úľa. Vďaka Zarka a Darke si všetky včielky prišli na svoje – tie, ktoré túžili po pokojnej jeseni, aj tie, ktoré sa chceli trošku báť.

Zarku v halloweenskom prestrojení a Darku s tekvicou nájdete aj na nových obaloch našich cukroviniek. Vyberte si krabičku cukríkov, ktorá sa k vám hodí, a ochutnajte kúsok medovej atmosféry, akú zažili aj včielky v úli. Celú jesennú ponuku nájdete TU.