Ako Zarka a Darka spravili v úli Veľkú noc

Ako Zarka a Darka spravili v úli Veľkú noc

Včielky Zarka a Darka boli odjakživa najlepšie kamarátky. Kráľovná ich už ako vajíčka nakládla omylom do jednej bunky, a hoci im neskôr bola izbička malá a museli sa nasťahovať každá do svojej, ostali naďalej nerozlučné.  Ostatné včielky v úli sa tomu trochu čudovali, nakoľko bola každá celkom iná.

„Darka, vstávaj, už je jar!“ neposednú Zarku už tretí deň svrbeli krídelká.

„Ešte nie...“ zabzučala ospalá Darka.

„Cítim v tykadlách, že tento rok sa príroda zobúdza skôr,“ zašepkala Zarka sprisahanecky. A keďže Zarkina intuícia len málokedy klamala, bola Darka ochotná opustiť teplú postieľku a zívajúc nasledovala svoju kamarátku von z úľa.

„Musíme ísť potichu, Kráľovná ešte bzučí uspávanku...“ robila si starosti bojazlivá Darka.

„Neboj sa, uvidíš, že čoskoro vyletia aj ostatní!“

Pred úľom obe včielky privítalo teplé slniečko a vtáčí spev. Na stromoch nesmelo pučali bledé lístky a vo vzduchu sa miešali vône prvých kvetov - na to mali včielky nos.

„Vidíš? Poď, oslávime jar a spravíme Veľkú noc pre všetkých v úli!“ zavelila Zarka, ktorá sa nikdy ničoho nebála.

„Tak to musíme navštíviť zvieratká, aby nám s tým pomohli,“ usúdila Darka, ktorá vždy všetko vedela.

Obe včielky leteli jarnou krajinou smerom do lesa. Prvá zastávka bola u veveričky, od ktorej si vzali pár semienok. Ďalej navštívili drozda, ktorý im dal pár drobných vetvičiek z hniezda, ktoré práve staval. Posledná návšteva bola pri rybníku u žabky, od ktorej si vypýtali trošku vody. Vzali si vždy iba toľko, koľko potrebovali. Včielky totiž dobre vedeli, že dary prírody si treba vážiť. Keď sa vrátili späť do úľa, namaľovali semienka propolisom a spravili z nich malé kraslice, z kúskov vetvičiek uplietli šibáky a vodu odložili na oblievačku. Kým sa zobudili ostatné včielky, bolo už všetko na oslavu jari pripravené.

„Páni, to je krása!“

„To spravili Zarka a Darka,“

„Áno, áno, vraveli, že vonku je jar v plnom prúde, veď len pozrite, čo sem všetko priniesli,“

„Tak to aby sme sa vydali čím skôr opeľovať!“

Bzučali si včielky veselo a vybrali sa s krčiažkami za sladkým nektárom. Tešili sa, ako dajú pánovi včelárovi nový med. Vedeli totiž, že sa dostane aj do medových lízaniek a cukríkov, ktoré budú tešiť ľudí na Veľkú noc v kompostovateľných obaloch.  Tomu Zarka, Darka a aj ostatné včielky veľmi fandia – veria totiž, že čo sa z prírody vezme, malo by sa do nej aj vrátiť. Ak si myslíte to isté čo ony, prezrite si našu veľkonočnú ponuku a oslaďte si život spolu s nami i s našimi včielkami – chutne a udržateľne.