Veľká noc bude netradičná. Čo je však pre nás Slovákov skutočne tradičné?

Každá krajina má svoje vlastné veľkonočné zvyklosti. Napríklad v Nórsku sa čítajú „veľkonočné thrillery“, na Korfu ľudia vyhadzujú z okien panvice a hrnce, a vo Francúzskom meste Haux pripravujú každoročne obriu omeletu, ktorá nasýti cez 1000 ľudí. Čo je však skutočne typické pre nás, Slovákov?

Veľkonočné sviatky u nás začínajú popolcovou stredou. Týmto dňom sa začína štyridsaťdňový pôst, ktorý končí na Bielu sobotu. Dnes sa málokto poctivo postí celých 40 dní. Pre našich predkov to však znamenalo jesť iba jedno jedlo denne, pričom sa vyhýbali nielen mäsu, ale aj vajciam, rybám či mlieku. V tomto období sa taktiež konalo jarné upratovanie a domy sa zdobili napríklad bahniatkami.

Všetky najdôležitejšie zvyky a tradície sa odohrávajú počas jedného, tzv. Veľkého týždňa. Ten začína Kvetnou nedeľou, a ďalšie dni majú názov Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, a nakoniec Veľkonočný pondelok. Dni od Zeleného štvrtka do Veľkonočného pondelka sú dnes tie dni, ktoré väčšina z nás považuje za gro Veľkej noci.

Zelený štvrtok pre kresťanov symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Naši predkovia sa v tento deň ešte pred svitaním umývali rannou rosou, čo malo zaručiť pevné zdravie. Z rovnakého dôvodu sa jedli aj zelené jedlá ako kel či špenát, čo sa v mnohých rodinách dodržuje dodnes.

Veľký piatok je výnimočný najmä pre kresťanov, nakoľko je venovaný spomienke na Ježišovo ukrižovanie. Ide preto o deň pracovného pokoja. Kedysi ľudia v tento deň nemohli orať ani siať. Taktiež sa zvykli kúpať po krk ponorený v potoku, čo malo priniesť zdravie a ženám aj očarujúcu krásu.

Biela sobota je dňom, kedy ľudia pálili tzv. „judáše“ – ohne starého roka. V domácnosti sa zakladali nové ohne, na symbol očisty a nového začiatku. Domy museli byť čisté a pripravovala sa hostina na nasledujúci deň. Taktiež sa vo večerných hodinách opäť rozozvučali zvony, ktoré mlčali od štvrtka na znak úcty voči Ježišovmu utrpeniu.

Na Veľkonočnú nedeľu podľa kresťanov vstal Ježiš z mŕtvych. Preto je tento deň venovaný oslavám, hodovaniu a veseliu. Ukončuje sa dlhé obdobie pôstu a po omši sa posväcovali takzvané „košíky hojnosti“, ktoré v sebe niesli tradičné sviatočné pokrmy ako vajíčka, údená šunka či koláče. Stoly na Veľkonočnú nedeľu pripomínali hojnosťou tie štedrovečerné.

Veľkonočný pondelok je časom šibačky a oblievačky. Na západnom Slovensku prevláda šibanie žien a dievčat čerstvými vŕbovými prútmi. Táto tradícia má korene u starých roľníckych rodín. Na východnom Slovensku je obľúbenejšie oblievať ženy studenou vodou. Voda je symbolom krásy, vitality a mladosti, a spolu so šibaním mali zabezpečiť, aby boli dievčatá dlho mladé, krásne a zdravé.

A ešte niekoľko zaujímavostí :

Vajíčko bolo našimi predkami vnímané ako symbol života, plodnosti, no aj ako prejav lásky. Práve preto dievčatá obdarúvali mládencov zdobenými vajíčkami (kraslicami) čím im chceli naznačiť, že ich nosia v srdci.

Na Zelený štvrtok ľudia prvý krát vyháňali dobytok na pašu. Na stajňu sa robili cesnakové kríže, aby boli zvieratá chránené. Strigy či zlí duchovia sa vyháňali rapkáčmi a bičmi.

Tradovalo sa, že ak dievča nájde na jar mravenisko, má ho vziať a rozsypať okolo svojho domu. Malo by jej to zabezpečiť toľko nápadníkov, koľko je v mravenisku mravcov.

Slovenské tradície sú skutočne pestré a krásne. Avšak, tento rok veľmi tradičný nebude. Rôzne obmedzenia nám žiaľ neumožňujú vychutnať si sviatky naplno, so svojimi priateľmi a známymi. No majme na pamäti, že aktuálna situácia nepotrvá večne – na rozdiel od zvykov a tradícii, ktoré tu s nami sú už niekoľko storočí, a ak na ne nezabudneme, pretrvajú naďalej.