Vianoce, Vianoce prichádzajú...

Vianoce, Vianoce prichádzajú...

Je celkom bežný pracovný deň a ja otváram dvere do beeLOL-u. Je pol 11 doobeda.
„Konečne ideš!“ kričí na mňa Macka len čo za sebou zavriem. Znovu overím čas na hodinkách. Konečne? Som tu o pol hodinu skôr, než bežne.
Cestou do šatne si začínam všímať znepokojivé detaily, ktoré mi napovedajú. Všade sú krabice, zväčša poloprázdne. Napriek tomu, že sa ešte stále varia nové dávky, v baliarni sa už nádoby s hotovými cukrovinkami kopia takmer po strop. Baby lietajú sem a tam tak rýchlo, až sa mi rozmazávajú preč očami. Och bože. Kam som to prišla?
Len čo sa prezlečiem a vystrčím hlavu v sieťke zo šatne, Macka ma prehnane rýchlou a ráznou rečou zahŕňa pokynmi. Je ich toľko, že ju absolútne nestíham vnímať. Zrejme si všimla môj vystrašený a mierne nechápavý pohľad, pretože sa vzápätí začala smiať. A nielen ona, ale aj ostatné kolegynky. Už som sa takmer chcela uraziť, že prečo sa mi smejú, keď v tom začali vysvetľovať.
„Nabehli sme na trochu iné tempo, takže zrejme ti pripadáme ako z inej planéty, ale neboj, ty sa aklimatizuješ!“ a veru, mala pravdu. Život „beeloláka“ so sebou prináša najrôznejšie chvíle Niekedy sa musíte ako chameleón adaptovať situácii. Napríklad, keď nastane predvianočný „ošiaľ“ a objednávky chodia jedna za druhou. A napriek tomu, že sa tešíme odbytu, a veselá nálada stále pretrváva, v duchu sa pre istotu modlíme, aby sa nám popri balení nezačalo v tej rýchlosti dymiť z prstov...
Macka B.